Jdi na obsah Jdi na menu
 


/Kráľovstvo víl-2.kapitola/

2.kapitola

Beznádej

Znova som sem.Pred veľkou bránou,ktorá nemá zámok.Nemá žiadnu kľučku,ktorou by som ju mohla otvoriť.Teraz sa mi však zdala menšia.Oveľa menšia ako minule.Je to sen,ale zdá sa akoby som sem už niekedy bola.Nepamätám si kedy a ako som sa sem dostala,ale viem,že som sa za bránu nikdy nedostala.Stojím pred ňou akoby som čakala,že mi niekto otvorí.Neviem prečo,ale každou sekundou v mysli cítim,že sa to raz stane.Akoby som vedela,že sa brána otvorí,že sa v nej objaví zámok a ja cez ňu budem môcť  vstúpiť.Odrazu som začula ako na mňa volá známy hlas.Ten hlas som cítila blízko pri mne.Bol mi veľmi známy,no nevedela som ho k určitej osobe priradiť.Šeptom mi do ucha hovoril: „Laura,vstávaj!“Brána sa mi pomaly začala vzdaľovať a hlas,ktorý bol jemný a šepkal mi do ucha sa zrazu zmenil na iný,naliehavejší,trochu hlasnejší.Zrazu ma osoba chytila za ruku a v tom momente som sa zobudila a silno strhla.Pomaly a nútene som otvárala oči a pred nimi sa mi zaostrovala tvár.Tvár,ktorú som dôverne poznala.Bola to tvár môjho otca.Nebola taká ako po minulé roky,večne šťastná a veselá,nežiarila istotou.Belasé oči,ktoré sa perfektne hodili k plavým vlasom v sebe už nemali ten lesk,teraz boli zarmútené a akoby plné slz.Vydávali zo seba zúfalstvo a beznádej. „Pokoj,len pokoj.“chlácholil ma.Hoci to tak nevyzeralo,ja som nebola tá,ktorá by potrebovala povzbudenie.Vo vnútri som síce viedla silný boj,ale otec bol na tom horšie ako ja.Oveľa horšie,aj ked to nedával najavo.To bol však on,jeho povaha bola veľmi uzavretá.Nikdy svoje pocity nedával najavo.Zatláčal ich kdesi nevedno kam.Tým sa však sám ubíjal,no nikdy si to nechcel priznať. „Ahoj ocko!“pozdravila som mu rozospatým hlasom. „Dobré ráno,Laura!“pozdravil ma a zároveň sa spýtal ako mi je. „Nie príliš najlepšie,“vyslovila som s ťažkým srdcom. „Laura,dnes v práci skončím skôr,tak vyzdvihnem zo školy Denyho.““Deny“,pomyslela som si.Pri tom sne a všetkých spomienkach som na brata a jeho včerajšiu nočnú moru úplne zabudla.Rýchlo som si v mysli prebehla všetko,čo sa večer odohralo a s roztraseným hlasom som odpovedala: „Dobre,dnes som plánovala ísť do mesta,potrebujem totiž navštíviť Lujzu.“nahlas som rozmýšľala. „To si celá ty,na druhých myslíš viac ako na seba,“pokračoval, „Si taká ako...“nedopovedal a rýchlo sa zvrtol k dverám.Vo vzduchu som pocítila istú napätú atmosféru,ktorá v našom dome zavládla od tragédie.Od tej obrovskej tragédie,na ktorú nikdy nezabudnem.Už pomaly vychádzal z dverí, keď zo mňa vyhŕklo: „Mama nezomrela preto,aby sme za ňou neustále smútili,ona by to nechcela,ešte väčšmi by sa trápila!“neudržala som slová a potom som to oľutovala.Vykročil  z dverí akoby moju poznámku prepočul a zatvoril ich. „Keby niečo mohlo zmerniť jeho bolesť,“v duchu som si pomyslela.

----------------------------------------------------------------------------------------

Diskusia

1.Prečo myslíš,že sa Laure snívajú takéto sny?

2.Ako vnímaš jej otca ty?

3.Páčila si to druhá kapitola?

4.Mám v príbehu pokračovať?

 

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

krásne :))

(BubbleStar, 27. 8. 2011 9:49)

1. podľa mňa ako baby hovoria tiež si myslím že od tej tragédie a možno to berie aj za svoju vinu :(
2. pripadá mi smutný ale zároveň je starostlivý a všetko sa snaží zvládnuť :)
3. jasné je to prekrásne :)
4. keď prestaneš tak ťa zabijem!!!! :DDD
a mimochodom prekrásne písmo :)

...

(Saxa, 10. 8. 2011 15:52)

1. Odkedy sa stala tragédia
2. Vážny a smutní a divný...
3. áno
4. áno

nedokázala by som to tak pekne napísať

(Faint, 8. 8. 2011 14:00)

1.Asi do tej tragédie netuším
2.Smutný, vtedy sa o seba asi viac staral a tak..
3.áno
4.Určite!

Píšeš to tak prekrásne!

(Ninuš, 5. 8. 2011 22:59)

Možno zámok do kráľovstva víl :) možno od tragédie je to také zamotané, neviem to presne vysvetliť. :)

Berie to príliš vážne, aj keď aj ja by som bola večme zarmútemá, ak by sa toto stalo.

Samozrejme, píšeš naj príbehy!

Opováž sa stopnúť!

 

 

 

Z DALŠÍCH WEBŮ

REKLAMA